Viacerí majetní obyvatelia Bratislavy, vtedajšieho Prešporka pokladali za svoju povinnosť podporovať nemajetných spoluobčanov, a preto venovali na tento účel finančné prostriedky vo forme fundácií, pričom uprednostňovali osoby narodené v Prešporku alebo príslušné do Prešporka. Mnohí z nich boli bez potomkov a venovaním svojho majetku na fundácie chceli zvečniť svoje meno. Fundácie boli zamerané na určitý okruh odkázaných, ako napríklad pre slepých, pre vdovy, chudobné nevesty, príbuzných zakladateľa, na nákup vianočných stromčekov pre chudobné deti, či chovancov lazaretu a pod. Existovala aj fundácia na založenie univerzity v Prešporku.

Väčšinu fundácií v období druhej polovice 19. storočia až po koniec prvej svetovej vojny spravoval magistrát a preto aj písomnosti k nim boli uložené v mestskom archíve. Po vzniku Československej republiky, väčšina fundácií nezanikla, ale pokračovala. Najneskôr v roku 1949 boli všetky fundácie zrušené a ich majetok prevzal štát, resp. mesto, samospráva bez záväzkov.

Jestvovali ešte aj ďalšie fundácie, ktoré neboli spravované mestom, napríklad spravované bratislavskou kapitulou alebo mnoho židovských dobročinných spolkov, resp. inštitúcií, ktoré boli spravované z rôznych fundácií založených židovskou náboženskou obcou. Napríklad: Chevra kadiša, chlapčenský a dievčenský sirotinec, židovský starobinec, židovská ľudová kuchyňa apod.

Fundácia Törökovská – Fundatio Francisci Török
Patrila k najdlhšie pôsobiacim a najväčším prešporským fundáciám. Napríklad v šesťdesiatych rokoch 19. storočia z fundácie išlo ročne na dobročinné účely 7 000 – 8 000 zlatých. Fundáciu založil radca Uhorskej kráľovskej dvornej komory František Török testamentom v rokoch 1750 a 1766. Celý svoj majetok venoval na dobročinné účely a to na prilepšenie stravy a ošatenie sirôt a dospelých v prešporskom chudobinci, na podporu prešporských chudobných, ktorí sa hanbia žobrať a pre študentov – konvertitov. Fundáciu spravovala bratislavská kapitula.

Fundácie Andreja Samuela Rojka (Rojkonäum)
Andrej Samuel Rojkó, narodený v roku 1774 v Prešporku, založil dňa 26.5. 1840 so základným kapitálom 10 000 zlatých fundácie za účelom podporiť viaceré prešporské ustanovizne: sirotinec, lazaret, robotáreň, chudobinec, evanjelickú nemocnicu, evanjelický cirkevný konvent a Rojkonäum. Rojkonäum bola základina pre verejnoprospešné účely, napríklad pre okrášľovanie mesta. Príjem z dvoch domov (Hlavné nám. a Schondorfská, dnes Obchodná ul.) bol podľa testamentu po úmrtí jeho dvoch súrodencov určený na štipendiá štyrom evanjelickým študentom, študujúcich za kazateľa, učiteľa, lekárnika a stavbára, ako aj pre podporu dvoch katolíckych a dvoch evanjelických meštianskych vdov.

Fundácia Augustiny
Slečna Augustina von Becke založila v roku 1858 s kmeňovým kapitálom 400 zlatých tzv.: „Augustined Stiftung", a to na večné časy s nasledovným účelom: z úrokov každý rok na Vianoce poskytnúť peňažný príspevok veľmi chudobnému slepému, alebo v prípade, že takého niet, tak veľmi chudobnému tunajšiemu chorému a bez rozdielu vierovyznania. Výber obdarovaného mala vykonať slečna Monika von Becke a v jej neprítomnosti magistrát.

Fundácia Jozefa Jiringera
Obchodník a majiteľ domu, prešporský mešťan Jozef Jiringer, spoluzakladateľ Prešporskej 1. sporiteľne, dňa 6. 5. 1862 poručil v závete 5 000 zlatých za účelom založenia polievkového ústavu. Z úrokov sa malo zabezpečiť poskytovanie polievok chudobným počas piatich zimných mesiacov, pričom sa malo dbať na ich nestraníckosť. Pre základinu na podporu „hanblivých" chudobných venoval 10 000 zlatých a z úrokov sa malo ročne rozdať 1 030 korún. V tejto humanitárnej činnosti pokračovala jeho sestra Anna Flengerová, rod. Jiringerová, ktorá založila viac fundácií - jednu pre miestnych mladíkov, ktorí sa pripravovali na obchodnícku dráhu, časť peňazí venovala na podporu Prešporského katolíckeho zaopatrovacieho ústavu a na jednu posteľ v evanjelickej nemocnici.

Fundácia Terézie Bindelmayerovej
Terézia Bindelmayerová testamentárne založila dňa 18. 10. 1866 fundáciu s kapitálom 12 000 zlatých. Ako vykonávateľa závetu určila grófa Karola Zichyho. Kmeňový kapitál sa mal rozdeliť nasledovne: časť pre chudobné miestne deti v mestskom špitáli, časť pre sirotinec, časť pre chovancov oboch pohlaví v mestskom lazarete, časť pre ústav hluchonemých, časť pre dve detské opatrovne a časť pre blumentálsky sirotinec. Podpory sa mali vyplácať po zádušnej omši slúženej za zakladateľku, na výročie jej úmrtia.

Fundácia Ignáca Schreibera
Ignác Schreiber (1783-1896), prešporský mešťan židovského vierovyznania, venoval dľa 21. 12. 1868 testamentárne celý svoj majetok na fundáciu, ktorej kmeňový kapitál dosiahol 275 000 zlatých. Na tomto dobročinnom skutku mal veľkú zásluhu bývalý mestský policajný kapitán Jozef Kezsehuba, ktorý sa tešil dôvere fundátora. Do fundácie patrili tri prešporské domy, opatrené tabuľkami s nápisom „Ignatz Schreiber´sche Stiftung". Z úrokov mali byť podporované rôzne inštitúcie, ako evanjelická, všeobecná, detská, židovská nemocnica, ústav pre opustené deti a pre hluchonemých, konvent alžbetinok, spolok Chevra Kadiša a pod. Neskôr sa podpora rozšírila na prakticky všetky dobročinné inštitúcie v Prešporku. Táto fundácia prispela vo veľkej miere k zmierneniu biedy obyvateľov geta po veľkom požiari v máji 1913.

Fundácia „Isabella" – Dominika Rónaya
Bola to staršia fundácia „Isabella" pre deti vo veku 7 až 15 rokov v detskom útulku „Isabella" na Zickermandli. Údaje o fundácii ani o fundátorovi sa v archíve nenašli. V roku 1901 bolo v detskom útulku „Isabella" 38 chlapcov a 45 dievčat. Municipálny výbor mesta Bratislavy sa v roku 1904 rozhodol ukončiť činnosť tohto zariadenia.

Fundácia Alojzie Stelznerovej
Cieľom fundácie založenej v roku 1889 bolo podporovať vdovy po štátnych a magistrálnych zamestnancoch. V roku 1932 majetok fundácie dosahoval 20 473 KČ a podporu dostalo šesť kresťanských chudobných vdov. Keďže majetok fundácie bol malý, spojili ho s ďalšími fundáciami.

Fundácia Kataríny Schifbeckovej
Katarína Schifbecková založila dňa 12. 1. 1893 fundáciu pomenovanú jej menom s kmeňovým kapitálom 100 000 korún. Realizáciou fundácie poverila dedičov, svoju neter Máriu Stabwasserovú a dlhodobého priateľa Jána Ludwiga. Fundácia mala slúžiť na podporu chudobných živnostníkov, služobných detského domova a ľudovej kuchyne. Do fundácie patrili aj tri domy, ktoré boli venované práci, zdraviu a dobročinnosti. Na domoch boli umiestnené tabule, ktoré oznamovali, že patria do Schifbeckovej základiny. Domy slúžili ako azylový domov pre deti do troch rokov, ako ubytovacie zariadenie pre dvadsať nezamestnaných slúžok, v jednom dome sa školili učni, v druhom boli zas jasle, alebo novomestská ľudová kuchyňa, v ktorej dostávali chudobní v zime teplú polievku.

Fundácia Žofie Tóthovej – Ludwigovej pre chudobné nevesty
Juraj Tóth, obchodník v Budapešti, založil v roku 1893 fundáciu na pamiatku svojej v Prešporku narodenej manželky Žofie, ktorá osem mesiacov po sobáši zomrela ako 21 ročná. Na kmeňový kapitál venoval 20 000 zlatých, ktoré mali byť určené pre dve chudobné rímsko-katolícke nevesty, narodené v Prešporku. Peňažnú čiastku mal slávnostne odovzdať mešťanosta alebo jeho zástupca po cirkevnom sobáši ako svadobný dar a to v deň výročia sobáša Tóthovcov, ktorý bol 15. augusta. Fundácia bola pod dozorom mestského magistrátu.

Fundácia Anny Amosovej, rod. Lobmayerovej
Fundácia bola založená v roku 1896 s kmeňovým kapitálom 6 000 zlatých za cieľom vybudovať „domov pre ženy". Keďže sa do roku 1924 nepodarilo takýto domov vybudovať, vyčlenilo sa namiesto toho v lazarete osem izieb pre vdovy. Fundácia zanikla v roku 1926 pre nedostatok financií.

Fundácia Františka a Emílie Bodeových
Člen municipálneho výbor – virilista František Bode a jeho manželka Emília rod. Brunner vo svojom spoločnom závete zo dňa 26. 8. 1897 založili fundáciu s názvom: „Bode Ferencz és Emilia jótékonysági alapitvány", do ktorej vložili 50% svojho majetku, a to na večné časy. Z úrokov mali sa podporovať nemocnice, sirotince, starobince, jasle evanjelické, rímsko-katolícke a židovské. Fundáciu spravovalo mesto. Úroky sa vyberali ročne a mesto malo vypísať každý rok konkurz k 31. januáru.

Fundácia Leona Mandela
Táto fundácia ako „fundácia pre vdovy a siroty Prešporku" bola založená Leonom Mandelom testamentárne dňa 20. 8. 1899 so základným kapitálom vo výške 8 000 zaltých uložených v obligáciách a záložných listoch. Podporu mali dostať predovšetkým chudobní, ktorí boli v príbuzenskom vzťahu s Mendelom, potom jeho súverci a nakoniec chudobní ostatných vierovyznaní. Fundáciu spravovala židovská náboženská obec v Prešporku.

Fundácia Františka Gyurkovicsa
V Prešporku narodený súdny úradník František Gyurkovics v roku 1896 venoval 495 000 korún ako kmeňový kapitál pre fundáciu, ktorej cieľom bolo založenie univerzity v Prešporku. Zakladajúca listina je z 18. 2. 1903. Do roku 1934 sa mali úroky pripisovať a zúročiť. V prípade, že sa univerzita do 33 rokov nezaloží, má sa majetok rozdeliť medzi mestá Prešporok a Budapešť v pomere 1:2. Z úrokov sa mala jeden rok podporovať veda, druhý umenie a tretí rok sa peniaze mali použiť na dobročinné ciele. Fundátor zomrel v chudobe.

Fundácia Imricha a Kristíny Dussilovcov
Fundátorom bol Imrich Dussil, ktorý zomrel ako vdovec bez potomkov vo Viedni. Dussil, ako bývalý obyvateľ Prešporka, sa cítil byť zaviazaný voči mestu, v ktorom získal svoj majetok a preto sa tento majetok rozhodol venovať chudobným mesta. Z úrokov kapitálu v hodnote 285 684 korún sa mala udržiavať ich rodinná hrobka na Ondrejskom cintoríne a podporovať katolícke viacdetné rodiny, ktoré sa nie vlastnou vinou ocitli v núdzi. Ešte v roku 1946 sa vyplatila podpora šiestim chudobným vo výške po 1 000 Kčs.

Fundácia Júliusa Olgaya
S kmeňovým kapitálom 15 000 korún bola fundácia Júliusa Olgaya založená dňa 12. 10. 1906. Bežné úroky mali slúžiť na podporu „starých nevládnych v Prešporku usídlených mužov", a to štyroch evanjelického a štyroch rímsko-katolíckeho vierovyznania. Výber mal vykonať mešťanosta. Úroky z 2 000 korún sa mali použiť na podporu ústavu diakonisiek. V roku 1937 fundácia pre nedostatok kapitálu zanikla a zvyšok majetku bol prevedený do iných základin.

Fundácia Aurela Andrássyho
Základinu založil v roku 1908 hlavný notár Aurel Andrássy za účelom nákupu vianočných strom?ekov pre chudobné deti do 12 rokov. Ročne sa rozdelilo 1 200 korún medzi desať chudobných vdov, aby mohli pre svoje deti kúpiť vianočné stromčeky. Peniaze boli uložené na vkladnej knižke v remeselníckej banke. Základina bola rozpustená 13. 12.1945 a zvyšok 171 Kčs bol presunutý do sociálnej sekcie

Fundácia Emílie Toperczerovej
Podľa závetu Emílie Toperczerovej bola založená 20. 4. 1945 „fundácia Emílie Toperczerovej – Andrae" s kmeňovým kapitálom 20 000 korún. Úroky vo výške 4% sa mali použiť pre ústav hluchonemých evanjelického vierovyznania. V roku 1938 sa za sumu 1 243 Kč kúpilo pre chovancov ústavu šatstvo, obuv atď. V roku 1938 sa zakladajúca listina už nenašla.

Fundácia Leopoldíny Spillerovej
Na základe testamentu Leopoldíny Spillerovej, rod. Kovácsovej sa založila dňa 22. 3. 1917 fundácia s názvom „Spiller Károlyné szül. Kovács Leopoldine alapitványa a városi agghajlék javadalmasai javára és az agghajlék temploma fenntartására". Ako vyplýva z názvu, z fundácie sa mali podporovať chovanci starobinca, ako aj údržba kostola starobinca. V roku 1932, majetok fundácie uložený na vkladnej knižke bol 3 476 Kč. V roku 1938 sa fundácia rozpustila.

Fundácia Adalberta Tauschera
Medzi dokladmi v mestskom archíve sa uvádza táto fundácia s tým, že mala slúžiť ako príspevok k nájomnému pre chudobných. V roku 1934 bol vyplatený príspevok vo výške 100 Kč. Ďalšie údaje sa nenašli.

Fundácia Kiffonyovej
Úroky zo základného kapitálu Kiffonyovej fundácie, ktorý bol uložený v obligáciách a v zmenkách a ktorý dosahoval hodnotu 200 000 korún, mali byť použité na podporu chudobinca. Ďalšie údaje o tejto fundácii sa v mestskom archíve nenašli.

Fundácia Ferdinanda Langa
Podklady k tejto fundácii sa v mestskom archíve nenašli. Ferdinad Lang, bývalý gazda, ktorý sa stal v roku 1850 prešporským mešťanom, testamentárne ju previedol 21. 6. 1875 na svoj dom na Schöndorsfskej ulici do vlastníctva mestského špitálu na večné časy s podmienkou, že sa nesmie predať. Z čistého príjmu fundácie, pomenovanej ako „Ferdinand Lang´sche Stiftung", sa mali zabezpečiť ďalšie miesta pre chovancov v špitáli. Fundáciu mal spravovať katolícky meštiansky opatrovateľský spolok.

Mesto si uctilo zakladateľov dobročinných fundácií tým, že pomenovalo po nich ulice. Napríklad ulice (v zátvorke terajší názov): Törökova (Moskovská), Bódeho (Gorazdova), Dussilova (Galandova), Jiringerova (Prídavkova), Schreiberov (Svoradova), Gyurkoviczova (Leškoca), Roykova (Tobrucká). V rôznych mestských materiáloch sa spomínajú aj ďalšie fundácie, ale príslušné podklady v mestskom archíve už nebolo možné nájsť.

Informácie boli čerpané z materiálov pána Dr. Mikuláša Gaža z Bratislavy.