Vďaka Komunitnej nadácii Bratislava je niekoľko lavičiek na Hlavnom a Františkánskom námestí venovaných štedrým ľuďom, ktorí v minulosti v Prešporku či v Bratislave žili. Aj vďaka nim sa Bratislava stala mestom príjemných ľudí. Ich dobré skutky vzbudzovali úctu a spolupatričnosť medzi ľuďmi. Boli mecénmi mestských sirotincov, zriaďovali ľudové kuchyne, prispievali k zmierneniu biedy po požiaroch, podporovali postihnutých, študentov, škôlky alebo nemocnice. Pri posedení na lavičke sa symbolicky môžete stretnúť s Ferdinandom de Martinengom, Františkovom Törökom, Katarínou Schiffbeckovou, Laurou Jarnou a ďalšími. Aj takýmto spôsobom sme ich opäť privítali v „ich“ Bratislave.

Lavičky sú venované týmto dobrým ľuďom:

František Bode (1828 – 1900) a jeho manželka Emília v spoločnom závete z roku 1897 založili fundáciu, do ktorej vložili polovicu svojho majetku. Z úrokov sa podporovali nemocnice, sirotince, starobince, jasle a to evanjelické, rímsko-katolícke aj židovské.

Terézia Brunswicková (1775 – 1861) grófka, narodená v Prešporku, zakladateľka prvých dvoch materských škôlok v meste, ktoré sa nachádzali v bratislavskom podhradí a na bývalej Valónskej ulici.

Laura Jarná (1912-2003) takmer celý život prežila v Bratislave, dlhoročná pedagogička anglického jazyka. Svojmu milovanému mestu venovala v roku 2000 finančný dar 450 000 Sk, ktorý bol použitý na opravu Michalskej priekopy.

Josef Jiringer (1809 – 1862) a jeho sestra Anna Flengerová - prešporský mešťan, ktorý v závete odkázal financie na založenie polievkového ústavu pre chudobných počas zimných mesiacov. Jeho sestra Anna pokračovala v tejto humanitárnej činnosti a založila viacero fundácií.

Georg Kováts, MUDr. (1843 – 1907) lekár, zakladateľ detskej nemocnice, prvých jaslí v Bratislave, verejných kúpeľov Grössling, iniciátor ľudových kuchýň pre bezdomovcov. Stál pri vzniku Bratislavského okrášľovacieho spolku, vďaka ktorému v Prešporku pribudli fontány, zelené zákutia a príjemné podujatia.

Ľudovít Kováts, MUDr. (1876 – 1968) mestský zdravotný radca, zakladateľ sociálnych zariadení pre chudobné deti, domova pre slobodné matky, zakladateľ slovenskej časti Československého červeného kríža ako aj Spolku na ochranu zvierat a vtákov.

Ferdinand de Martinengo (1821 – 1895) pedagóg a mimoriadne činorodý človek. Zakladateľ dobrovoľného hasičského a záchranárskeho zboru, spolku Humanitas na podporu chudobných študentov bez rozdielu náboženstva, športových klubov, iniciátor výučby telesnej výchovy na školách.

Andrej Samuel Royko (1774 - 1840) zakladateľ fundácie, ktorej účelom bolo podporovať viaceré sirotince, lazaret, robotáreň, chudobinec alebo evanjelickú nemocnicu. Fundácia slúžila aj na okrášľovanie mesta.

Katarína Schiffbecková (žila v 19. storočí) zakladateľka fundácie, z výnosov ktorej boli podporovaní chudobní živnostníci, domov pre nezamestnané slúžky a ľudová kuchyňa. Vďaka nej fungovali v okolí Blumentálskeho kostola tri domy venované práci, dobročinnosti a zdraviu.

Ignaz Schreiber (1783 – 1869) prešporský mešťan, vo svojom závete venoval tri domy na dobročinné účely. Zo zisku boli podporované detská, židovská, evanjelická a všeobecná nemocnica, ústav pre opustené deti a pre hluchonemých. Výnos prispel aj k zmierneniu biedy obyvateľov geta po veľkom požiari.

Juraj Schulpe Dr. (1867 – 1936) vedec a humanista, sociálny reformátor, vybudoval robotnícku kolóniu, ktorá bola známa pod názvom Schulpeho kolónia. Daroval pozemok, na ktorom v roku 1924 postavila svoj objekt YMCA.

Juraj Tóth (žil v 19. storočí) obchodník v Budapešti. V roku 1893 založil základinu na pamiatku v Prešporku narodenej manželky Žofie, ktorá zomrela ako 21 ročná. Z ročného úroku boli podporované vždy dve chudobné nevesty narodené v Prešporku.

František Török (1700 - 1776) radca uhorskej dvornej komory, zakladateľ najstaršej a najväčšej prešporskej fundácie. Celý svoj majetok odkázal na dobročinné účely. Podľa jeho želania boli podporovaní študenti a chovanci v chudobinci, ako aj viaceré kláštory.